"Nebolo mojou motiváciou zapísať sa do úzkej skupiny ľudí, ktorí to
jazero prešli, ale skôr otestovať seba samého, ako sa vyrovnám s takými
nehostinnými podmienkami, ako budem vedieť fungovať pri takých nízkych
teplotách a ako sa moje telo vyrovná s takou fyzickou záťažou deň za
dňom," povedal pre TASR Sakala s tým, že myšlienkou zdolať naprieč zamrznutý Bajkal sa zaoberal už niekoľko rokov.
Plány dvojice absolvovať expedíciu vlani prekazila pandémia nového
koronavírusu, fyzicky sa na ňu intenzívne začali pripravovať po
opätovnom otvorení ruských hraníc na jeseň. Keďže sa rozhodli absolvovať
trasu "bez podpory", teda pripravení ťahať za sebou všetku
potrebnú výstroj a palivo, nedopĺňať ich cestou, spočívala najmä v
ťahaní pneumatík. Reálna záťaž na jazere mala predstavovať 80 až 100
kilogramov.
Na základe skúseností z predošlých expedícií ľudí, ktorým sa Bajkal
zdolať podarilo, predpokladali Humenčania absolvovanie trasy dlhej
približne 640 kilometrov vzdušnou čiarou do mesiaca. Ako Sakala
ozrejmil, podmienky na jazere nie sú nikdy rovnaké. "Niekedy je vodný
ľad úplne čistý a na korčuliach sa dajú prejsť stovky kilometrov,
inokedy je taký 'rozbitý' a plný ľadových prekážok i 15 metrov vysokých,
že prejsť 10 - 15 kilometrov je veľký problém. Významným faktorom je aj
množstvo snehu," priblížil Sakala. Teplota sa tu v zime pohybuje do mínus 40 stupňov Celzia.
Práve pre množstvo snehu, na ktorý po vstupe na jazero narazili, neboli
schopní, aj napriek plnej sile a počiatočnej energii, absolvovať prvých
niekoľko dní plánované úseky. Oproti 35 kilometrom zdolali denne 19 až
20. "Po prvých piatich dňoch sme pochopili, že prejsť jazero v
časovom limite, ktorý umožňujú turistické víza v Rusku, bude problém,"
doplnil Sakala s tým, že dvojica sa rozhodla prejsť celú trasu aj
napriek vedomiu o možnom súdnom procese a následnej deportácii. Následne
sa podmienky začali zlepšovať, Humenčania očakávali zrýchlenie tempa.
Keď sa však na siedmy deň svojej expedície dozvedeli o vypuknutí vojny
na Ukrajine, uvedomili si, že postih za porušenie vízového režimu môže
byť vážnejší. "Naša stratégia bola, že pôjdeme po posledné obývané miesto na jazere Bajkal, ostrov Oľchon, kde situáciu prehodnotíme," opísal dobrodruh.
Namiesto informácie o rýchlom ukončení vojnového konfliktu sa však cez
satelitný komunikátor dozvedali o postupnom uzatváraní vzdušného
priestoru. Priatelia na Slovensku vyhodnotili situáciu ako vážnu a na
evakuáciu dvojice zabezpečili vznášadlo. "Na jazere nás vyhľadalo a
na desiaty deň, keď sme mali v nohách zhruba 300 kilometrov, nás stiahlo
zhruba 160 kilometrov do najbližšej dediny, odkiaľ sme sa odviezli do
Irkutska a na druhý deň ráno odleteli do Moskvy. Bol to pravdepodobne
posledný let z tohto letiska," doplnil Sakala. Lety do Istanbulu a Budapešti im priatelia zabezpečovali operatívne.
Svoj pokus zdolať zamrznutý Bajkal sú Humenčania rozhodnutí zopakovať.